Brušná chrípka u škôlkara

Vo štvrtok som ako obyčajne išla do škôlky pre môjho staršieho syna Paľka. Mladší bol doma s babkou, aby som ho v tom nečase nemusela ťahať po vonku, pršalo ako z krhle. Dva dáždniky v ruke, ale fúkal vietor, tak mi boli v podstate oba zbytočné. Paľko už čakal pri dverách s očami sklenými a nie príliš pekným úsmevom. Hneď mi hovoril, že ho bolí bruško. Pani učiteľka to potvrdila, že poobede ako sa zobudili si naozaj sťažoval na bolesť bruška. No zbalili sme všetky veci a pobrali sa pomaličky domov. Paľkovi sa veľmi nechcelo chodiť, ale vietor nás poháňal. Ešteže nemáme škôlku tak ďaleko od domu. Doma si môj syn hneď ľahol na gauč a pýtal si jesť. Tvrdil mi, že ho určite bolí bruško od hladu. Tak som mu naložila ryžu s prírodným kuracím rezňom – hladoš všetko hneď zjedol. Ale bruško bolieť veru neprestávalo. Pre istotu som mu odmerala aj teplotu, ale veru nič. Teplomer ukazoval ideálne hodnoty.

Brušná chrípka

Večer si Paľko znovu sťažoval na bolesť viac, pýtal si ale len teplé mlieko. Nemal ani hnačku, ani nič podobné. Tak som zohriala mlieko, ktoré vypil na jeden dúšok. Spať šiel sám, čo bolo dosť čudné, nakoľko ho vždy musím presviedčať, že je už veľa hodín a má ísť do postele. Zaspal asi do pol hodiny. Chodila som ho pravidelne pre istotu pozerať, ale nebol vôbec teplý a spal v pohodičke. Tak ma obava prešla. Uspala som svojho mladšieho syna, ktorý zaspáva na manželskej posteli, keďže ešte pije moje mliečko. Aj ten zaspinkal rýchlo. Mala som chvíľu čas, tak som rýchlo dožehlila veci, naložila umývačku a naplnila si práčku na ráno, aby som ju mohla rýchlo spustiť. Vôbec som si neuvedomila, že je 21.hod. Keď som konečne dokončila, čo som si naplánovala, prikryla som muža dekou, lebo spí na gauči, keďže náš menší drobec obsadil jeho polovičku 🙂 a šla som si konečne ľahnúť. O 1.hodine ráno pribehol za mnou starší syn Paľko, celý ovrackaný a s plačom, že mu je zle a všetko mu v postieľke smrdí na kyslo. Keď som poriadne otvorila oči, Paľko bol príšerne ovracaný, posteľ bola v katastrofálnom stave a skriňa bola otvorená a veci vytiahnuté, tiež ovrackané. Paľko sa chcel prezliecť z tých špinavých vecí, ale nevedel čo si má vybrať.

Potom sa predsalen rozhodol, že pôjde najskôr za mnou. Ratovala som v prvom rade Paľka, vyzliecť veci, okúpať ho, pretože ešte aj vlasy mal ovracané. Medzitým sa zobudil aj mladší syn s veľkým plačom. Manžel vzal krpca na ruky a snažil sa ho uspať. Paľka som uložila do spálne ku mne, rýchlo som zvliekla návlečky a dala ich prať (takže som vybrala nachystané veci na pranie, ktoré som tam už mala a vopchala tam usmrdlavené obliečky). Paplón a vankúš bolo treba tiež prať, chvalabohu, že dnes sú už aj prateľné prikrývky.  Lavór som zaniesla synovi pri posteľ, keby náhodou, vzala som mladšieho syna na ruky a uspala ho. Keď zaspal, starší znovu začal vracať, tentokrát už do prichystaného lavóra, samozrejme s plačom, zobudil mladšieho. Paľkovi som poutierala ústa, uložila ho a lavór vyliala a umyla. Uspala som znovu mladšieho. Takto sa to však opakovalo ešte 4 krát. Vlastne až do 6 hod. rána. Ráno vracal Paľko posledný krát. Teda aspoň som si to myslela. Medzitým som spúšťala sušičku, vykladala práčku a nakladala práčku. Ráno som zaliala kávu, lebo pravdupovediac som už začala cítiť únavu, ktorú som si dovtedy nepripúšťala. O 9 hod. som volala detskej pediatričke, ako mám postupovať. Pýtala sa, či prijíma tekutiny. Piť si pýtal aj pil, po lyžičkách. Nemuseli sme chodiť, aspoň nie zatiaľ, je to brušná chrípka, v tomto nečase je toho strašne moc. Lekárka nakázala tvrdú diétu bez jedla, môže len slané paličky, do tela treba dostať soľ, ktorú  vracaním stratil. A môže lízať lízatká, alebo Bonpari, nie sú ťažké na žalúdok a dodajú potrebný cukor. A minerálku jemne perlivú – po lyžičkách. Všetko sme dodržovali, tak ako bolo treba. Bruško ho síce bolelo, ale už ho nenapínalo na vracanie. Navečer mal trochu teplotu, ale len 37 °c, čo nebolo ani na Paralen. Takže sme čakali. Večer zaspal. Ráno znovu prišiel ku mne, ľahol si k nám do postele. Zaspal. Nechala som ho ešte dospať včerajšiu noc a šla som urobiť mladšiemu synovi raňajky. O 9 hod. som išla zobudiť aj Paľka, ten však na mňa len pozrel jedným okom a znovu sa príšerne povracal na zem. Išla z neho už len voda. Bol bledý ako stena a chcelo sa mu spať. Rýchlo som zavolala babke, aby prišla pri mladšieho syna a Paľka obliekla a vzala na rukách do auta. Smer obvodná lekárka. Vedela som, že skončí v nemocnici. Lekárka už pri príchode zbadala, že Paľko poriadne ani nevníma, vypísala papier na príjem a už aj sme čakali na príjmovej ambulancii. Ja som však prijatá byť nemohla, keďže ešte dojčím mladšieho. Nahlásila som babku, ešteže už nepracuje. Kým prijali Paľka a napichli mu jeho tenké žily, boli dve hodiny poobede. Bol unavený, zaspal na posteli. Infúzia mu už tiekla, bude mu rozhodne onedlho lepšie.  Vysvetlila som mu, že príde babka. Je veľmi múdry, takže to rýchlo pochopil. Rozlúčila som sa s ním. A utekala domov, zbaliť mu potrebné veci a vyslať babku na príjem. Babka už bola nachystaná. Ešteže máme babku, čo by sme bez nej robili. Nabalila som veci a babka nastúpila do nemocnice. Trvalo to neskutočne dlho, teda aspoň mne, kým bola konečne pri Paľkovi. Lekár ho chodil pravidelne pozerať, sestričky tiež. Paľko sa mal už lepšie, len horšie bol na tom večer. Keď si uvedomil, že nie je doma a spí dakde v nemocnici na posteli. Plakal mi do telefónu. Mne tiež tiekli slzy, len moje sa museli kotúľať potichu. Jeho boli hlučné a strašne vzlykajúce. Strašne mi chýbal.

Na druhý deň, som hneď ráno utekala do nemocnice za Paľkom. Moje zlatíčko bolo bledé ako stena. Moja mamina, Paľkova babka, mi oznámila, že ráno zasa vracal a už začal aj hnačkovať. Hrozné. Ležal na tej posteli taký bledý a unavený. Stále mu tiekla infúzia. Chcela som hovoriť s ošetrujúcim lekárom, tak mi sestrička zavolala službykonajúceho. Informoval ma len o tom, že pravepodobne je to brušná chrípka, vzal sa moč, vzorka zo stolice a čakáme na výsledky. Výsledky z krvi boli v poriadku. Paľko sa už večer začal cítiť lepšie, už si pýtal aj jesť. Priniesli mu suchý rohlík. Veľmi mu chutil, nezjedol však veľa, zhruba takú polku z polky. Sťažoval si ale na bolesť bruška. Preistotu som požiadala sestričku, aby mi zavolala lekára, ktorý sa na Paľka pozrie. Bola veľmi milá a lekár bol onedlho pri mojom synovi. Prehmatal mu bruško, Paľka to šteklilo a lekár skonštatoval, že to nie je nič vážne, keby to bolo vážne, nesmial by sa. Je to len reakcia na vracanie a podráždený žalúdok. Musíme ho dať trochu do poriadku. Naordinoval mu ešte nejaký liek do žily, na obnovu črevnej steny. A naozaj Paľko bol na druhý deň úplne iný. Bol veselý, pýtal si stále jesť, ale jedol opatrne, stále ho trochu bolelo bruško po jedení. Lekár usúdil, že ak bude Paľkov stav ako dnes a nezvracia, zajtra b mohol opustiť nemocnicu. Paľko sa veľmi tešil, že pôjde domov, už o inom ani nerozprával.

Ráno po vizite ho naozaj pustili domov, s tým že má ešte týždeň dodržiavať diétu a jesť ľahké jedlá. Mlieko a mliečne výrobky máme na 10 dní vylúčiť. Až potom postupne zaradiť najskôr jogurty s probiotickou kultúrou a potom všetko ostatné mliečne. Paľko bol statočný, doma dodržiaval všetko čo bolo treba, aj keď sa priznal, že už by si dal vysmažený rezeň. 🙂 Aj ten bude, veď čo by som pre moje zlatíčko neurobila, ale až keď bude úplne fit.

Zdieľaj článok:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.