aug 242016
 

Moja najlepšia kamarátka svoje dve deti nedojčila vôbec. Po dvoch týždňoch života  detí usúdila, že má málo mlieka a prešla na umelé. Dnes má krásne zdravé deti, ktoré sú choré ako bežné deti, z času na čas.

Ja som mala na dojčenie iný názor, takže svoje dve deti som sa snažila dojčiť čo najdlhšie. Pri prvom sa mi to podarilo však len do pol roka, pretože moja malá princezná mala skrátenú uzdičku pod jazykom a nikto na to neprišiel, zle sa jej ťahalo. Snažila sa snažila, vytrvalá bola, ale na konci dojčenia stále hladná. A potom už aj dosť uplakaná.Tak som to riešila odsávaním mlieka. Mlieka však pri odsávaní časom dostatok nebolo, takže som to vydržala pol roka a potom som prešla na umelé.

Pri druhej mojej princeznej 🙂 som sa rozhodla, že to vydržím určite dlhšie. Jazýček som jej dala skontrolovať ihneď v pôrodnici, tiež mala skrátenú uzdičku, tak jej urobili nástrih. Začali sme s dojčením. Začiatky boli ťažké, mlieka bolo dosť málo, keďže druhé bábätko prišlo na svet cisárskym rezom. Prešli sme si ťažkým obdobím a to prikrmovaním s umelým mliekom cez cievku, ktorú som mala pripojenú na prsníku. A verte neverte, zrazu sa mlieka vytvorilo dostatok. Dostatok na rok a pol.

ako prestať dojčiť

Problémy však nastali, keď mi moja princezná začala zvíhať tričko kde tu, kde tam. Hlad je zlý, pozrela na mňa, ukázala dvoma svojimi malými ukazovákmi na moje prsia a začala hľadať. 🙂 Mňam. Ja nie som totiž mama, ja som Mňam.

Moje telo, mi však už začalo dávať signály, aby som prestala s dojčením. Hrozne mi začali padať vlasy, mala som ich slabé, suché a vyplznuté. Zuby sa tiež na mňa  v zrkadle začali pozerať očami – kaz sem kaz tam. Dosť som schudla, už až na kosť, všimla som si to však až, keď ma na to upozornila stará babička v obchode. „Aká je len pekná, nacapkaná, ešte kojíte, že? Vidieť to na Vás, už prestaňte. Je to na úkor Vás.  Ešte Vás bude potrebovať aj v budúcnosti.“

Keď som prišla domov z obchodu, postavila som sa pred zrkadlo a úprimne si priznala, že babička v obchode hovorila pravdu. Nastal boj vo mne samej. Veľmi som sa nechcela vzdať toho pocitu prestať kojiť, keď sa na mňa moje Zlatko pritisne a papá, usmieva sa, druhou rukou mi capká po líci, alebo mi drží prst na ruke. No rozhodla som sa, že prestanem, aby som naozaj nespadla niekde na zem od vyčerpania.

Moja princezná s tým ale moc nesúhlasila. Najskôr som sa snažila znížiť počet denných kojení, ktoré boli na dennodennom poriadku, keďže voda nám nechutí, pili sme od smädu mliečko. Cuc sem, cuc tam. Kriky, plače, nervičky. Vysvetľovala som dokola, že už budeme papať iba večer, lebo mamička má už menej mliečka. Je mi jasné, že mi moc nerozumela, len pozerala ako puk. Večer pred spaním sme sa nadojčili a tak sme aj zaspinkali. Nočné kojenie som ešte ponechala. Tak tri týždne. Po troch týždňoch mi objem mlieka klesol, už ma cez deň neboleli tak hrozne. A večer som sa tešila, že sa krpec naje a mne sa uľaví.

Čas na odstavenie nastal. Zakúpila som si dudel červený, ružový a žltý. Veľmi sa nám ale nepáčili. Umelé mlieko malá nemala problém vypiť, ale stále čakala ešte na bonusík. Lenže namiesto bonusu, prišla červená duda. Nebola dobrá. Ani ružová nebola nič moc, ani žltá. Ale ako hračka ušla. Tak sme sa v posteli tíšili troma farebnými dudlami. Ešteže ležala a pozerala na moje prsty, ktoré tie farebné dudle držali a počúvala moje akože rozprávky 🙂 Ale vyšlo to. Po týždni si malá zvykla, že spíme bez dojčenia.

Sem tam na mňa ukáže svojimi malými prstíkmi, a povie že mňam neni. A ja len dodám. No mňam už neni. 🙂 Ale maminka ťa ľúbi stále tak isto. Pobozkám a postískam a sme spokojné obe.

 

 

Kristína K.

 

Zdroj foto: pixabay.com

 

Zdieľaj článok: